Keďže sa u nás objemové krmivá produkujú na viac ako 51% plôch, má chov hovädzieho dobytka priaznivé podmienky. Pokladá sa za najvýznamnejší hospodársky druh, pretože produkuje hlavné zložky ľudskej výživy – mlieko a mäso. Hovädzie a teľacie mäso vyhovuje stráviteľnosťou, výživnou hodnotou a dietetickými vlastnosťami požiadavkám racionálnej výživy. Hovädzí dobytok poskytuje dôležité suroviny – kožu, kosti, srsť, loj, vlásie, žlč a žľazy. Veľmi dôležitý je aj vedľajší produkt chovu hovädzieho dobytka - maštaľný hnoj. Jedna dobytčia jednotka ( 500kg ) pri ustajnení s podstielkou vyprodukuje za rok 8 – 12 ton hnoja.
Pôvod hovädzieho dobytka
Hovädzí dobytok patrí medzi najstaršie domáce zvieratá. Jeho divý predok – pratur bol v Európe veľmi rozšírený. Pratury boli neobyčajne mohutné zvieratá s hladkou krátkou čiernou srsťou a hnedým pásom na chrbte. Skrotenie praturov a potom zdomácnenie sa datuje do mladšej doby kamennej. Tisícročnou zošľachťovacou prácou, závislou od poznávania úžitkových vlastností jedincov, vytvoril človek výberom plemená hovädzieho dobytka v jednom alebo vo viacúžitkových smeroch. Prehľad o plemenách uľahčuje rozdelenie plemien hovädzieho dobytka.
Rozdelenie plemien hovädzieho dobytka
Rozdelenie plemien podľa pôvodu :
Pri tomto delení prihliadneme na charakteristické znaky hlavy.
1. Praturí dobytok – vyznačuje sa veľkými kruhovými očnicami a dlhou úzkou hlavou. Zaraďujeme sem stepné, čiernostrakaté a červenostrakaté plemená.
2. Čelnatý dobytok – má dlhé, široké a klenuté čelo s nízkym a medzirožným valom na pomerne dlhej hlave. Typickým predstaviteľom je simentálsky dobytok a plemená, ktoré majú od neho odvodený pôvod.
3. Krátkohlavý dobytok – má krátku tvárovú časť lebky a patrí sem pinzgauský dobytok a iné alpské plemená.
4. Krátkorohý dobytok – vyznačuje sa vysokým medzirožným valom, nerovným čelom, krátkou hlavou s krátkymi rohmi. Do tejto skupiny zaraďujeme pôvodný červený stredoeurópsky dobytok, dánsky červený dobytok a ďalšie plemená.
5. Bezrohý dobytok – má abnormálne vyklenutú lebku s veľkým medzirožným valom. Patrí sem galowayský a aberdeen-anguský dobytok.
6. Krátkorohý dlhočelý dobytok – má predlženú časť lebky. Plemená majú väčšinou hnedosivé sfarbenie – jeseyský dobytok, hnedý švajčiarsky a rakúsky dobytok.
Rozdelenie plemien podľa zemepisného rozšírenia :
Pri tomto rozdelení prihliadame na chovnú oblasť, v ktorej sa plemená chovajú. Názov oblasti často uvádza v názve plemena :
• nížinné plemená – napríklad čierno a červenostrakatý nížinný dobytok
• horské a podhorské plemená – napr. pinzgauský dobytok
• stepné plemená – napr. stepný červený dobytok
Rozdelenie plemien podľa stupňa zošľachtenia :
• primitívne ( nezošľachtené )
• zošľachtené (prechodné )
• ušľachtilé ( kultúrne )
Rozdelenie plemien podľa smeru úžitkovosti :
Toto delenie sa používa najčastejšie a určuje vlastnosť, ktorá pri plemene prevláda :
• mliekové plemená
• mäsové plemená
• plemená s kombinovanou úžitkovosťou ( mäsovo -mliekovou, mliekovo-mäsovou – druhý pojem určuje prevahu úžitkovosti pri kombinovanom plemene )